Zaznamenaná história každej vojny zvyčajne vypovedá o prvých výstreloch a o tom, kto bol ich svedkom. Každá s týchto výpovedí nám poskytuje predstavu nielen o začiatku vojny, ale aj o vtedajšej ére v živote ľudstva.
Historici zaoberajúci sa prvými výstrelmi v Americkej občianskej vojne v roku 1861 zvyčajne opisujú strelné zbrane, delá a plachetnice v okolí pevnosti pri Charlestone v Južnej Karolíne.
Udalosťou vedúcou k vypuknutiu Prvej svetovej vojny v roku 1914 bol atentát na arcivojvodu Rakúsko-Uhorska Františka Ferdinanda, ktorí spáchali teroristi s použitím granátov a pištole v uliciach mesta Sarajevo.
O 25 rokov neskôr došlo pri poľskej hranici k udalostiam, ktoré sa úplne objasnili až počas norimberských súdnych procesov. V roku 1939 nacistické jednotky SS odeté do poľských uniforiem zinscenovali útok na nemeckú rozhlasovú stanicu. Adolf Hitler tieto útoky uviedol ako odôvodnenie na bleskový vojenský vpád s využitím tankov, lietadiel a vojakov, ktorými obsadil poľské mestá a civilné obyvateľstvo.
Každý z týchto incidentov zároveň poskytuje výpoveď o vtedajších technológiách, ktoré následne zohrali rolu vo vypuknutej vojne, ako aj životoch ľudí danej doby.
Rovnaký vzor nasleduje aj vojna v Ukrajine. 24. februára 2022 prekročili ruskí vojaci, tanky, lietadlá a rakety ukrajinskú hranicu. Prvé výstrely však v skutočnosti padli niekoľko hodín predtým, keď sa ešte písal 23. február. Vykonané boli kybernetickou zbraňou s názvom Foxblade, ktorá bola použitá proti počítačom v Ukrajine. Odzrkadlením technológie našich čias je, že medzi prvých pozorovateľov tohto útoku patrili ľudia na opačnom konci sveta, pracujúci v Spojených štátoch v Redmonde v štáte Washington.
Táto skutočnosť viac než čokoľvek iné vypovedá o tom, aké dôležité je obzrieť sa a zhodnotiť prvé mesiace vojny v Ukrajine, ktorá je pre túto krajinu zničujúca z hľadiska skazy a strát na životoch vrátane životov nevinných civilistov. Hoci nikto nedokáže predpovedať, ako dlho bude táto vojna trvať, už teraz je očividné, že odzrkadľuje trend zaznamenaný v iných významných konfliktoch v priebehu posledných dvoch storočí. Krajiny vedú vojny s použitím najnovších technológií a samotné vojny urýchľujú technologický vývoj. Preto je dôležité neustále vyhodnocovať vplyv vojny na vývoj a použitie technológií.
Ruská invázia sa sčasti spolieha na kybernetickú stratégiu, ktorá zahŕňa minimálne tri odlišné a niekedy koordinované úsilia – ničivé kybernetické útoky v rámci Ukrajiny, prieniky do sietí a špionáž mimo územia Ukrajiny a kybernetické psychologické operácie cielené na ľudí na celom svete. Táto správa poskytuje aktuálne informácie a analýzu všetkých uvedených oblastí a ich vzájomnej koordinácie. Ponúka tiež nápady na zlepšenie protiopatrení voči týmto hrozbám ako v tejto vojne, tak aj mimo nej, a zároveň predostiera príležitosti na lepšiu spoluprácu medzi vládami a súkromným sektorom.
Kybernetické aspekty súčasnej vojny siahajú ďaleko za hranice Ukrajiny a odzrkadľujú jedinečnú povahu kybernetického priestoru. Keď krajiny vysielajú do boja kód, ich zbrane sa pohybujú rýchlosťou svetla. Globálne trasy internetu znamenajú, že kybernetické aktivity dokážu obísť prevažnú časť dlhodobej ochrany tvorenej hranicami, stenami a oceánmi. Zároveň platí, že samotný internet je na rozdiel od zeme, mora a vzduchu ľudský výtvor, ktorý sa spolieha na kombináciu verejného a súkromného vlastníctva, prevádzky a ochrany.
V dôsledku týchto faktov je potrebná nová forma kolektívnej obrany. Táto vojna stavia Rusko, významnú kybernetickú veľmoc, nielen proti aliancii krajín. Kybernetická obrana Ukrajiny je kriticky závislá od koalície krajín, spoločností a mimovládnych organizácií.
Svet teraz môže začať vyhodnocovať prvotné a relatívne silné a slabé stránky útočných a obranných kybernetických operácií. Kde sa kolektívnej obrane úspešne darí mariť útoky a kde je prikrátka? Aké druhy technologických inovácií vznikajú? A v neposlednom rade, aké kroky sú potrebné na účinnú obranu proti kybernetickým útokom v budúcnosti? Pri týchto hodnoteniach je okrem iného dôležité, aby sa zakladali na presných údajoch a neboli skreslené neodôvodneným dojmom pokoja pri pohľade na kybernetickú vojnu v Ukrajine zvonka, v rámci ktorého sa nemusí zdať až taká ničivá.